Preskočiť na obsah

Ilkovičova rovnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Ilkovičova rovnica je matematický vzťah, vyjadrujúci závislosť difúziou limitovaného prúdu od vlastností kvapkovej elektródy a elektroaktívnej látky v polarografii,[1] ktorú odvodil Dionýz Ilkovič a publikoval ju v roku 1934.[2]

kde z je počet vymenených elektrónov, F je Faradayov náboj, D je difúzny koeficient, m je hmotnosť ortuťovej kvapky, t je doba kvapky, c je koncentrácia depolarizátora v roztoku, c0 je koncentrácia depolarizátora na povrchu elektródy[3]

Pre stanovenie jedného analytu pri zachovaní konštantných podmienok platí:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. GARAJ, Ján; BUSTIN, Dušan; HLADKÝ, Zdeněk. Analytická chémia. 1. vyd. Bratislava : Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry, 1987-november. 744 s. ISBN 063-553-87 Chybné ISBN. Kapitola 7, s. 363.
  2. Storočnica Dionýza Ilkoviča [online]. [Cit. 2013-06-19]. Dostupné online.
  3. Elektroanalytická chemie – Polarografie/Voltametrie